Keď neochorie iba pacient: Vplyv hidradenitis suppurativa na pacienta a jeho rodinu

Úvod

Hidradenitis suppurativa (HS) je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré sa vyznačuje opakovaným vznikom bolestivých zápalových lézií, abscesov, fistúl a jaziev. Charakter ochorenia, jeho chronický priebeh a viditeľné kožné prejavy môžu významne zasahovať do každodenného života pacienta. Ochorenie však neovplyvňuje iba fyzickú stránku zdravia. Jeho dôsledky môžu zasahovať psychické prežívanie, sociálne fungovanie, pracovný život, partnerské vzťahy a rodinné prostredie. (Montero-Vílchez et al., 2021, s.818)

Špecifickým problémom hidradenitis suppurativa je jej výrazný stigmatizujúci charakter. Viditeľné kožné prejavy, chronická bolesť, opakované zápalové procesy a nepríjemný zápach spôsobený hnisavým výpotokom môžu viesť k pocitom hanby, neistoty a sociálneho odstupu. Pacient môže postupne obmedzovať svoje spoločenské aktivity, vyhýbať sa kontaktu s inými ľuďmi a meniť svoje každodenné správanie s cieľom minimalizovať situácie, v ktorých by mohli byť prejavy ochorenia viditeľné alebo vnímateľné okolím. (Kouris a kol., 2021, s.27)

Psychosociálny rozmer HS je významný aj z hľadiska rodinného života. Chronické ochorenie môže meniť zaužívané rodinné fungovanie a zasahovať do partnerských vzťahov, spoločenských aktivít či schopnosti pacienta plnohodnotne participovať na každodennom živote. Rodina pritom môže predstavovať významný zdroj sociálnej a emocionálnej opory, ale zároveň môže byť vystavená dôsledkom chronického ochorenia svojho blízkeho. (Ingram a kol., 2022, s.1601)

Práve preto je potrebné vnímať pacienta s hidradenitis suppurativa komplexne. Bio-psycho-sociálny model zdravia poukazuje na skutočnosť, že zdravotný stav človeka nie je determinovaný iba biologickými prejavmi ochorenia, ale aj psychickými a sociálnymi faktormi. V prípade chronických ochorení sa význam psychosociálnej podpory ešte zvyšuje.Významnú úlohu v tomto procese má sestra. Je v pravidelnom kontakte s pacientom, podieľa sa na edukácii, starostlivosti o kožné lézie, sledovaní zdravotného stavu a môže zachytiť aj prejavy psychickej záťaže alebo sociálnej izolácie. Vhodne poskytovaná podpora môže pomôcť pacientovi lepšie porozumieť svojmu ochoreniu, zvládať jeho prejavy a adaptovať sa na život s chronickou diagnózou. Vzhľadom na uvedené súvislosti je potrebné vnímať hidradenitis suppurativa nielen z pohľadu jej kožných prejavov, ale aj v kontexte každodenného života pacienta, jeho psychického prežívania a sociálnych vzťahov. Ochorenie môže ovplyvňovať fungovanie jednotlivca v rodine, pracovnom prostredí i v kontakte s priateľmi a spoločnosťou. Významnú úlohu pritom môže zohrávať aj spôsob, akým pacient vníma podporu poskytovanú zdravotníckymi pracovníkmi, vrátane sestier. Príspevok sa preto zameriava na psychosociálny rozmer hidradenitis suppurativa, jej vplyv na každodenné fungovanie a vzťahy pacientov s rodinou a priateľmi. Pozornosť je venovaná aj súvislosti medzi vnímanou podporou zo strany sestier a mierou psychických bariér pacientov. Súčasne poukazuje na význam komplexného ošetrovateľského prístupu, ktorý zohľadňuje nielen fyzické prejavy ochorenia, ale aj psychické a sociálne potreby pacienta. (Montero-Vílchez et al., 2021, s.818)

Charakteristika výskumného súboru a spôsob získania údajov

Príspevok vychádza z výsledkov vlastného empirického výskumu realizovaného u pacientov s hidradenitis suppurativa. Výskumný súbor tvorilo 89 pacientov sledovaných v dermatologických ambulanciách v Poprade, Prešove a Košiciach. Všetci zaradení pacienti boli v čase výskumu liečení biologickou liečbou.

Na Slovensku v súčasnosti nie je k dispozícii komplexná databáza všetkých pacientov s hidradenitis suppurativa. Výskumný súbor preto vychádzal z evidencie konkrétnych dermatologických ambulancií, v ktorých bolo v čase realizácie výskumu evidovaných celkovo 152 pacientov. Z nich bolo 89 pacientov v pravidelnom sledovaní a títo boli zahrnutí do výskumu.

Výskum prebiehal od septembra 2025 do februára 2026. Údaje boli získané prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie, ktorý bol distribuovaný v papierovej forme prostredníctvom poverených sestier v jednotlivých dermatologických ambulanciách. Do výskumu sa zapojilo všetkých 89 oslovených pacientov, čo predstavuje 100 % návratnosť dotazníkov.

Výskumný nástroj bol zameraný najmä na psychosomatické bariéry pacientov, vnímanie podpory zo strany sestier, dostupnosť jednotlivých foriem podpory a vplyv ochorenia na kvalitu života. Súčasťou zisťovania bol aj vplyv ochorenia na rodinný, pracovný a spoločenský život.

Výskumný súbor tvorilo 52 žien a 37 mužov. Najsilnejšie zastúpenie mala veková skupina 36 až 50 rokov. Priemerný vek respondentov bol 40 rokov. Z hľadiska vzdelania dominovali pacienti so stredoškolským vzdelaním a z hľadiska pracovného statusu prevažovali pacienti zamestnaní na plný pracovný úväzok.

Priemerný vek pri stanovení diagnózy bol 35 rokov u žien a 34 rokov u mužov. Tento údaj predstavuje vek pri stanovení diagnózy lekárom, nie nevyhnutne vek začiatku prvých prejavov ochorenia. Vzhľadom na skutočnosť, že diagnostika hidradenitis suppurativa môže byť oneskorená, je potrebné pri interpretácii tohto údaja zohľadniť možnosť dlhšieho obdobia medzi prvými prejavmi ochorenia a stanovením diagnózy (Zouboulis et al., 2019).

Z hľadiska klinického stupňa ochorenia podľa Hurleyho klasifikácie sa v skupine Hurley I nachádzalo 14 žien a 8 mužov, v skupine Hurley II 20 žien a 14 mužov a v skupine Hurley III 7 žien a 3 muži. Až 25,8 % respondentov nevedelo uviesť, v akom stupni ochorenia sa nachádza. Tento výsledok môže súvisieť s tým, že pacient nemusí poznať odbornú terminológiu používanú na označenie stupňa ochorenia alebo mu lekár klasifikáciu podľa Hurleyho explicitne nekomunikoval.

Vplyv hidradenitis suppurativa na rodinné a sociálne vzťahy

Hidradenitis suppurativa predstavuje ochorenie, ktorého dôsledky presahujú samotné fyzické prejavy na koži. Výsledky nášho výskumu poukázali na to, že ochorenie zasahuje aj do vzťahovej a sociálnej oblasti života pacientov. (Kouris a kol., 2021, s.27)

Pacienti hodnotili vplyv ochorenia na vzťahy s rodinou a priateľmi priemernou hodnotou 3,51 z 5. Táto hodnota poukazuje na to, že vzťahová oblasť predstavuje pre pacientov relevantnú súčasť záťaže spojenej s ochorením.

Rodina pritom môže mať v živote človeka s chronickým ochorením dvojitú úlohu. Na jednej strane môže byť zdrojom emocionálnej podpory, praktickej pomoci a sociálnej istoty. Na druhej strane môže samotná chronická choroba meniť rodinnú dynamiku a vytvárať nové nároky na pacienta aj jeho blízkych. (Matusiak a kol., 2018, s.125)

Pri HS môže byť tento problém výraznejší vzhľadom na charakter kožných prejavov. Pacient môže pociťovať rozpaky pri odhaľovaní postihnutých oblastí tela, môže sa obávať negatívnej reakcie partnera alebo rodinných príslušníkov a môže obmedzovať situácie, pri ktorých dochádza k blízkemu fyzickému kontaktu. (Kouris a kol., 2021, s.27)

Stigmatizácia spojená s hidradenitis suppurativa môže viesť k internalizácii negatívnych predstáv o vlastnom tele a postupnej sociálnej izolácii. Igram et al. (2022) poukazujú na význam stigmatizácie pri tomto ochorení a jej súvislosť so sociálnymi a partnerskými vzťahmi.

Dôsledkom nemusí byť iba obmedzenie kontaktov s priateľmi. Pacient môže postupne meniť spôsob trávenia voľného času, vyhýbať sa spoločenským aktivitám alebo obmedzovať činnosti, ktoré pred vznikom ochorenia predstavovali prirodzenú súčasť jeho života. (Matusiak a kol., 2018, s.125)

Takýto proces môže následne ovplyvniť aj rodinu. Ak pacient prestane participovať na spoločných aktivitách, rodinné fungovanie sa môže prispôsobovať jeho zdravotnému stavu. Chronické ochorenie sa tak stáva súčasťou fungovania celej rodiny, hoci primárne postihuje jedného člena. (Matusiak a kol., 2018, s.125)

Psychosomatické bariéry a pohlavie

Jedným z cieľov výskumu bolo zistiť, či sa miera psychických bariér líši medzi ženami a mužmi.

Na tento účel bolo v dotazníku stanovených päť otázok zameraných na vnímanie psychických bariér. Na základe Studentovho t-testu bolo zistené, že ženy vykazovali vyššiu mieru psychických bariér ako muži, avšak rozdiel nedosiahol štatistickú významnosť (p = 0,114). Hlavná hypotéza preto nebola potvrdená.

Napriek tomu bol pozorovaný rozdiel vo výsledkoch medzi pohlaviami, na základe ktorého bola podporená alternatívna hypotéza predpokladajúca rozdiel v miere psychických bariér v závislosti od pohlavia.

Výsledky je potrebné interpretovať s ohľadom na veľkosť výskumnej vzorky. Výskumu sa zúčastnilo 89 pacientov, čo predstavuje relatívne malý výberový súbor. Absencia štatisticky významného rozdielu preto nemusí znamenať absenciu psychickej záťaže, ale môže súvisieť aj s charakteristikami výskumnej vzorky.

Psychosociálny rozmer HS je pritom významný najmä u žien. Barbara et al. (2024) uvádzajú vysokú mieru sexuálnej dysfunkcie u žien s hidradenitis suppurativa, pričom tento problém môže súvisieť nielen s fyzickými prejavmi ochorenia, ale aj s psychickým prežívaním a vnímaním vlastného tela.

Hidradenitis suppurativa tak môže zasahovať aj do intímnej oblasti života pacienta. Chronická bolesť, jazvy, zápalové prejavy a obavy z reakcie partnera môžu ovplyvňovať partnerské vzťahy a intimitu.

Významným problémom je tiež stigmatizácia. Pacient môže svoje ochorenie vnímať ako niečo, čo je potrebné pred okolím skrývať. Takéto prežívanie môže viesť k obmedzovaniu sociálnych kontaktov a negatívne ovplyvniť sebahodnotenie.

Podpora zo strany sestier v jednotlivých regiónoch

Druhá hypotéza bola zameraná na predpoklad, že pacienti v Košiciach budú uvádzať vyššiu kvalitu podpory zo strany sestier a lepšie zvládanie psychosomatických bariér v porovnaní s pacientmi z Popradu a Prešova.

Pri porovnaní okresov pomocou chí-kvadrát testu sa nepreukázal významný rozdiel. Následná analýza číselných údajov z Likertovej škály pomocou t-testu však poukázala na štatisticky významný rozdiel (p = 0,0012).

Priemerné hodnotenie podpory zo strany sestier bolo v Poprade a Prešove 4,64, zatiaľ čo v Košiciach dosiahlo hodnotu 4,48.

Na základe týchto výsledkov bola podporená alternatívna hypotéza, podľa ktorej sa vnímaná podpora zo strany sestier líši v závislosti od okresu.

Pri interpretácii výsledkov je však potrebné zdôrazniť, že zistený rozdiel nemožno automaticky interpretovať ako dôsledok vyššej alebo nižšej kvality ošetrovateľskej starostlivosti v konkrétnom meste. Vnímanie podpory môže byť ovplyvnené viacerými faktormi, napríklad organizáciou ambulantnej starostlivosti, individuálnym prístupom konkrétnej sestry, dĺžkou kontaktu s pacientom alebo očakávaniami samotného pacienta.

Významným zistením je však skutočnosť, že pacienti podporu sestier vnímajú ako súčasť zvládania svojho ochorenia. Sestra preto nie je iba osobou zabezpečujúcou technické a odborné úkony, ale môže byť aj významným zdrojom informácií, edukácie a psychosociálnej podpory.

Preferované formy podpory

Treťou oblasťou výskumu bola preferencia jednotlivých foriem podpory. Pozornosť bola venovaná podpore emocionálnej, praktickej a edukačnej.

Pri použití chí-kvadrát testu sa nepreukázalo, že by pacienti jednoznačne preferovali niektorú z foriem podpory. Následné porovnanie dostupnosti jednotlivých foriem podpory pomocou t-testu však poukázalo na rozdiel v praktickej podpore.

Priemerné hodnotenie dostupnosti praktickej podpory bolo v Košiciach 3,3, zatiaľ čo v Poprade a Prešove dosiahlo 4,1.

V oblasti emocionálnej a edukačnej podpory sa významný rozdiel medzi sledovanými okresmi nepreukázal.

Výsledok poukazuje na význam praktickej podpory pri zvládaní chronického ochorenia. Pri HS môže praktická podpora zahŕňať napríklad edukáciu o starostlivosti o postihnuté kožné oblasti, hygienických opatreniach, starostlivosti o rany, režimových opatreniach alebo možnostiach zvládania každodenných obmedzení.

Význam edukácie podporujú aj výsledky štúdie Vilanova-Trillo et al. (2025), v ktorej sa sledovala úroveň vedomostí sestier o hidradenitis suppurativa. Výskumu sa zúčastnilo 211 sestier, pričom iba 5 % uviedlo absolvovanie špeciálneho vzdelávania zameraného na HS a 94 % sestier deklarovalo záujem o takéto vzdelávanie.

Tieto zistenia poukazujú na význam odborných vedomostí sestier. Ak sestra ochoreniu rozumie, môže pacientovi poskytovať presnejšiu edukáciu, lepšie identifikovať jeho potreby a zároveň vhodnejšie reagovať na psychosociálne dôsledky ochorenia.

Podpora sestry a kvalita života pacienta

Za najvýznamnejšie zistenie nášho výskumu možno považovať súvislosť medzi vnímanou podporou a psychickými bariérami pacientov.

Pacienti s vyššou mierou spokojnosti, ktorá v rámci výskumu predstavovala indikátor vyššej miery podpory, dosahovali priemerné skóre psychických bariér 2,79. Pacienti s nižšou mierou spokojnosti dosahovali skóre 3,88. Rozdiel bol štatisticky významný (p < 0,001).

Výsledok poukazuje na negatívnu asociáciu medzi vnímanou podporou a psychickou záťažou. Neznamená však, že samotná podpora sestry je jedinou príčinou nižšej psychickej záťaže. Psychické prežívanie pacienta môže byť ovplyvnené klinickou závažnosťou ochorenia, bolesťou, dĺžkou ochorenia, partnerskou situáciou, pracovným stavom, rodinnou podporou a ďalšími faktormi.

Napriek tomu výsledok poukazuje na významnú úlohu ošetrovateľskej podpory v procese adaptácie na chronické ochorenie.

V kontexte bio-psycho-sociálneho modelu možno pacienta vnímať ako osobu, ktorej zdravotný stav vzniká a vyvíja sa v interakcii biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Pri HS je toto prepojenie mimoriadne výrazné. Fyzické prejavy ochorenia môžu ovplyvňovať psychické prežívanie a psychické dôsledky následne zasahujú sociálne fungovanie pacienta.

Podpora zo strany sestry preto môže mať význam nielen v oblasti fyzickej starostlivosti, ale aj pri znižovaní neistoty, podpore sebestačnosti, edukácii a vytváraní priestoru na otvorenú komunikáciu.

Rodina ako súčasť ošetrovateľskej starostlivosti

Výsledky výskumu poukazujú na potrebu rozšíriť pohľad na pacienta s hidradenitis suppurativa aj o jeho rodinné prostredie.

Chronické ochorenie môže meniť každodenné fungovanie celej rodiny. Pacient môže potrebovať pomoc pri zvládaní fyzických prejavov ochorenia, pri starostlivosti o rany alebo pri organizácii každodenných aktivít. Súčasne môže dochádzať k obmedzeniu spoločenských aktivít, partnerského života a trávenia voľného času.

Rodina preto môže zohrávať významnú úlohu v procese adaptácie pacienta na chronické ochorenie. Pozitívne rodinné prostredie môže poskytovať emocionálnu oporu, pomáhať pacientovi zvládať náročné obdobia a podporovať jeho adherenciu k liečbe.

Zároveň však nemožno predpokladať, že každá rodina disponuje dostatočnými vedomosťami o ochorení. Neznalosť podstaty HS môže viesť k nesprávnym interpretáciám kožných prejavov alebo k nepochopeniu psychických a sociálnych problémov pacienta.

Úlohou sestry môže byť preto nielen edukácia pacienta, ale podľa jeho súhlasu a potrieb aj edukácia rodinných príslušníkov. Informovaný rodinný príslušník môže lepšie pochopiť, že hidradenitis suppurativa nie je iba problémom kože, ale chronickým ochorením s potenciálnym vplyvom na celkovú kvalitu života.

Takýto prístup môže prispieť k vytvoreniu podporného prostredia, v ktorom pacient nebude nútený svoje ochorenie skrývať a bude môcť o svojich problémoch otvorene komunikovať.

Úloha sestry pri zvládaní psychosociálnych dôsledkov

Sestra má v starostlivosti o pacienta s HS viacero významných úloh. Okrem samotnej ošetrovateľskej starostlivosti môže zabezpečovať edukáciu, monitorovanie zdravotného stavu, podporu adherencie k liečbe a identifikáciu psychosociálnych potrieb. (Vilanova-Trillo et al., 2025, s.128)

Dôležitou súčasťou môže byť vytvorenie bezpečného komunikačného priestoru. Pacienti s HS môžu mať problémy hovoriť o zápachu, bolesti, intímnych ťažkostiach, partnerských problémoch alebo pocitoch hanby. Ak zdravotnícky pracovník tieto témy aktívne neotvorí, pacient ich nemusí spontánne komunikovať. (Ivanková a kol.,2023, s.156)

Sestra môže zároveň identifikovať situácie, pri ktorých je vhodné odporučiť ďalšiu odbornú pomoc, napríklad psychologickú alebo psychiatrickú intervenciu. Takýto postup je významný najmä v prípadoch výraznej sociálnej izolácie, dlhodobého zhoršenia kvality života alebo závažných psychických ťažkostí. (Vilanova-Trillo et al., 2025, s.128)

Dôležitá je tiež edukácia v oblasti starostlivosti o kožu a rany. Správna edukácia môže pacientovi zvýšiť pocit kontroly nad ochorením a podporiť jeho aktívnu účasť na liečbe.

Výsledky nášho výskumu zároveň poukazujú na potrebu zvyšovania odborných vedomostí sestier o hidradenitis suppurativa. Ak má byť sestra schopná poskytovať komplexnú starostlivosť, musí rozumieť nielen klinickým prejavom ochorenia, ale aj jeho psychosociálnym dôsledkom. (Ivanková a kol.,2023, s.156)

Limity výskumu

Prvým limitom je absencia komplexnej národnej databázy pacientov s hidradenitis suppurativa na Slovensku. Výskumný súbor preto vychádzal z pacientov sledovaných v konkrétnych dermatologických ambulanciách.

Druhým limitom je veľkosť výskumnej vzorky. Do výskumu bolo zaradených 89 pacientov, čo síce predstavovalo všetkých pacientov spĺňajúcich stanovené podmienky v sledovaných ambulanciách, avšak výsledky nemožno bez ďalšieho overenia generalizovať na všetkých pacientov s HS na Slovensku.

Ďalším limitom je regionálne vymedzenie výskumu. Výskum bol realizovaný iba v Poprade, Prešove a Košiciach, preto nemusia výsledky reprezentovať situáciu v iných regiónoch Slovenska.

Výskumným nástrojom bol dotazník vlastnej konštrukcie, čo môže predstavovať ďalší limit pri porovnávaní výsledkov s medzinárodnými štúdiami využívajúcimi štandardizované meracie nástroje.

Výsledky preto treba interpretovať ako údaje charakterizujúce skúmanú skupinu pacientov a zároveň ako východisko pre ďalšie skúmanie psychosociálnych dôsledkov hidradenitis suppurativa.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov výskumu možno formulovať niekoľko odporúčaní pre ošetrovateľskú prax.

1. Systematická edukácia pacientov

Edukácia by nemala byť zameraná iba na liečbu a starostlivosť o kožné prejavy. Mala by zahŕňať aj informácie o psychosociálnych dôsledkoch ochorenia, možnostiach zvládania stigmatizácie a dostupnej odbornej pomoci.

2. Identifikácia psychosociálnych potrieb

Sestra by mala venovať pozornosť nielen fyzickému stavu pacienta, ale aj jeho psychickému prežívaniu, rodinným vzťahom, pracovnej situácii a sociálnemu fungovaniu.

3. Podpora rodiny

V prípade súhlasu pacienta je vhodné zapájať rodinných príslušníkov do edukácie a podporovať ich porozumenie ochoreniu.

4. Odborné vzdelávanie sestier

Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v problematike hidradenitis suppurativa môže prispieť k skoršej identifikácii problémov pacienta a ku kvalitnejšej ošetrovateľskej starostlivosti.

5. Psychosociálna intervencia

Pri identifikácii výraznej psychickej záťaže je vhodné zabezpečiť interdisciplinárnu spoluprácu s psychológom, psychiatrom alebo ďalšími odborníkmi podľa individuálnych potrieb pacienta.

6. Individualizovaný prístup

Každý pacient prežíva chronické ochorenie odlišne. Ošetrovateľská starostlivosť by preto mala vychádzať z individuálnych potrieb, životnej situácie a preferencií konkrétneho pacienta.

Záver

Hidradenitis suppurativa predstavuje chronické ochorenie, ktorého dôsledky nemožno redukovať iba na fyzické prejavy kože. Výsledky vlastného výskumu poukázali na to, že ochorenie zasahuje aj do psychického prežívania, každodenného fungovania, spoločenských aktivít a vzťahov s rodinou a priateľmi. (Sabat et al., 2020, s.13)

Priemerné hodnotenie vplyvu ochorenia na vzťahy s rodinou a priateľmi dosiahlo hodnotu 3,51 z 5. Tento výsledok poukazuje na význam vzťahovej oblasti v živote pacientov s HS.

Za významné možno považovať aj zistenie súvislosti medzi vnímanou podporou zo strany sestier a mierou psychických bariér. Pacienti s vyššou mierou podpory dosahovali nižšie skóre psychických bariér (2,79) v porovnaní s pacientmi s nižšou mierou podpory (3,88; p < 0,001). Výsledok podporuje význam psychosociálne orientovanej ošetrovateľskej starostlivosti.

Chronické ochorenie zároveň nezasahuje iba jednotlivca. Ak ochorenie mení každodenné fungovanie pacienta, jeho sociálne aktivity a partnerské alebo rodinné vzťahy, jeho dôsledky sa prirodzene premietajú aj do prostredia, v ktorom pacient žije. Rodina preto nemá byť vnímaná iba ako vonkajší faktor, ale ako významná súčasť sociálneho prostredia pacienta. (Krajewski et al.,2022, s.5)

Sestra môže v tomto procese predstavovať dôležitý spojovací článok medzi pacientom, zdravotníckym systémom a jeho rodinným a sociálnym prostredím. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť by preto mala reflektovať nielen fyzické prejavy hidradenitis suppurativa, ale aj psychické, sociálne a vzťahové dôsledky ochorenia. (Krajewski et al.,2022, s.5)

Budúci výskum by sa mal zamerať na podrobnejšie skúmanie vplyvu HS na rodinné a partnerské vzťahy, na potreby rodinných príslušníkov a na efektívnosť konkrétnych psychosociálnych intervencií v ošetrovateľskej praxi. Získanie ďalších poznatkov môže prispieť k vytvoreniu komplexnejšieho modelu starostlivosti, v ktorom nebude v centre pozornosti iba samotné ochorenie, ale predovšetkým človek, ktorý s ním žije.

Autori:

Mgr. Norbert Alexander Haseki, MPH, LL.M., dipl.s.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n.o.

Mgr. Vladimíra Mrosko

Inštitút sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove

Príspevok bol prezentovaný na medzinárodnej konferencii Rodina - zdravie - choroba dňa 27.10.2026 na Fakulte zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku

Použitá literatúra

BARBARA, G., et al. The Impact of Hidradenitis Suppurativa on Sexual Health and Quality of Life in Women: A Cross-Sectional Study. Journal of Clinical Medicine. 2024, roč. 13, č. 13. ISSN 2077-0383.

INGRAM, John R. et al., 2022. Unmet clinical needs and burden of disease in hidradenitis suppurativa: real-world experience from EU5 and US. In: Journal of the European Academy of Dermatology and Venereology [online]. 2022, roč. 36, č. 9, s. 1597–1605 [cit. 2026-02-22]. ISSN 1468-3083. Dostupné na: onlinelibrary.wiley.com).

IVANKOVÁ, B. a kol., 2023. Medziodborová spolupráca v manažmente pacienta s hidradenitis suppurativa. In: Dermatológia pre prax [online]. 2023, roč. 17, č. 4, s. 154-158 [cit. 2026-02-22]. ISSN 1339-4444. Dostupné na: solen.sk)

KOKOLAKIS, G., et al., 2025. Patient perspectives on the impact of living with hidradenitis suppurativa: results from the Global ‘HS Uncovered’ Burden of Disease Survey. JEADV Clinical Practice [online]. [cit. 2026-03-06]. ISSN 2768-6566. Dostupné z: doi.org

KOURIS, A. et al., 2021. Quality of life, stigma, and psychological burden in patients with hidradenitis suppurativa. In: The Journal of Clinical and Aesthetic Dermatology [online]. 2021, roč. 14, č. 5, s. 25-30 [cit. 2026-02-22]. Dostupné na: ncbi.nlm.nih.gov).

KRAJEWSKI, Piotr K., et al., 2022. Sexual Dysfunction and Quality of Life in Patients with Hidradenitis Suppurativa and Their Partners. International Journal of Environmental Research and Public Health [online]. 20(1), 389 [vid. 2025-02-23]. ISSN 1660-4601. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/ijerph20010389)

MATUSIAK, Ł. a kol., 2018. Psychosocialaspects of hidradenitissuppurativa. In: Journal of theEuropeanAcademy of Dermatology and Venereology. 2018, roč. 32, č. 12, s. 2212-2218.).

MATUSIAK, Ł. et al., 2018. Profound consequences of hidradenitis suppurativa: a review. In: British Journal of Dermatology. roč. 179, č. 5, s. 1020-1031. ISSN 1365-2133. Zdroj je dostupný cez Wiley Online Library.].

MONTERO-VÍLCHEZ, T. et al., 2021. Psychological impact of hidradenitis suppurativa: a systematic review and meta-analysis. JAMA Dermatology [online]. 157(7), 811–820 [cit. 2025-02-23]. ISSN 2168-6068. Dostupné z: doi.org.

SABAT, R. et al., 2020. Hidradenitis suppurativa. Nature Reviews Disease Primers [online]. 6(1), 18 [vid. 2025-02-23]. ISSN 2056-676X. Dostupné na: https://doi.org/10.1038/s41572-020-0149-1.)

SAFAEI, Maryam, et al. Depression, Anxiety, and Quality of Life in Patients with Hidradenitis Suppurativa: A Systematic Review and Meta-analysis. Dermatology and Therapy. 2022, vol. 11, no. 1, pp. 245-257. ISSN 2190-3379. DOI: 10.1007/s13555-020-00465-3. Dostupné na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9993216/

SCHNEIDER-BURRUS, S., et al., 2023. Impact of hidradenitis suppurativa on professional life. British Journal of Dermatology [online]. roč. 188, č. 1, s. 122–130 [cit. 2026-03-06]. ISSN 0007-0963. Dostupné z: doi:10.1093/bjd/ljac011

ŠIMALJAKOVÁ, M., 2017. Manažment pacienta s hidradenitis suppurativa. In: Dermatológia pre prax [online]. 2017, roč. 11, č. 4, s. 143-145 [cit. 2024-05-20]. Dostupné na: solen.sk)

VILANOVA-TRILLO, A. – GARCÍA-GARCÍA, M. – MARTÍNEZ-GARCÍA, P. Nursing knowledge and skills in hidradenitis suppurativa [online]. Journal of Nursing Scholarship, 2025, vol. 57, no. 2, pp. 123–131. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11858275/ [cit. 2026-02-04]

ZOUBOULIS, C. C. et al., 2019. S1 European evidence-based guideline for the treatment of hidradenitis suppurativa/acneinversa – Proudly dedicated to thememory of Professor Dr. med. Martin Jünger. In: Journal of the European Academy of Dermatology and Venereology. roč. 33, č. 1, s. 19-43. ISSN 1468-3083. Dostupné tiež z: Wiley Online Library].